सिंहासनी भवानी माँ थावेवाली की ​आरती

maa_durga_wallpapers_200x121
सिंहासनी भवानी माँ थावेवाली की ​आरती

ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी
काटे संकट देवे करू, होवे पूर्ण मंशा मन-मानी
कतरा घास के धान बनावें, रहशु जी जब ध्यान लगावें
सात बाघ दायें झरे चावल, शक्ति सबने माँ की जानी
ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी

कामख्या, आमी, घोड़ाघाट, सात जगह को अपनी माँ
मस्तक फाड़ी निकाली हाथ, भक्त रहषु जी की बनी कहानी
ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी

मन चाहा फल पावे, जब मन-मुख बोले माँ की बानी
ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी

लीजे हर संकट हमार, कीजै मईया स्वपन साकार
सबकी झोली भरने वाली, हे मईया देवी दानी
ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी

आप जहाँ वहाँ प्रकाश, स्वीकारो पूजा हे महारानी
ॐ जय माँ थावेवाली सुमिरौ जो सिंहासनी भवानी

—:जय माँ थावेवाली:—

स्रोत : ‘रहषु भगत की अमर कहानी’ पुस्तक से संकलित

सिंहासनी भवानी माँ थावेवाली की ​प्रार्थना

Maa Thawewali
सिंहासनी भवानी माँ थावेवाली की ​प्रार्थना

ॐ शैलपुत्री ब्रह्मचारिणी  नमोस्तुते ।
श्री स्कन्दमाता महागौरी पूजत गणेश ॥

ॐ काण्मांडा कालरात्रि नमोस्तुते ।

श्री चंद्रघण्​टा ध्यावत ब्रह्माविष्णुमहेश ॥

ॐ कात्यायनी सिद्धरात्रि नमोस्तुते ।

श्री महाकाली  तेरा रूप अनेक ॥

ॐ सिंहासनी भवानी थावे वाली नमोस्तुते ।
शत्रु संहारो मेरे निवारो दुःख क्लेश ॥

—:जय माँ थावेवाली :—

स्रोत : ‘रहषु भगत की अमर कहानी’ पुस्तक से संकलित

About me

About me

Ramanavami
27th March 2007
Jai Mata Ki

Everyone in this world dreams to do something and to get something. One decade ago when I visited a website for the first time in my life, I also had a dream to develop a website, by the blessing of Maa Thawewali, now I have finally done it and my dream has come true. I am starting a new phase of my professional life in special reference of a website and this particular website is dedicated in the holy feet of almighty Maa Thawewali. I am feeling fortunate myself to get this great opportunity. I am also feeling lucky to think that I belong to that holy place where almighty Maa is present.

I am thankful to my younger brother and all of my friends who have contributed their worthy suggestions and co-operations for developing this website and without whom I could not made this website so fabulous, I wish Maa would bless all of them.

You all are heartily requested to let me know your worthy suggestions to make this website the best one of its kind. Please feel free to contact me, my E-mail ID is admin@jaimaathawewali.com.

“JAI MATA KI”

Ajit Kumar Tiwari
Gopalganj-New Delhi
Administrator & Developer
www.jaimaathawewali.com

नीतिश्लोक

नीतिश्लोक

जाड्यं धियो हरति सिञ्चति वाचि सत्यं मानोन्नतिं दिशति पापमपाकरोति। चेत: प्रसादयति दिक्षु तनोति कीर्तिं सत्संगति: कथय किं न करोति पुंसाम्।।

सरलार्थ- सत्संगति बुद्धि की जड़ता हरती, सत्य कहलवाती, मान बढ़ाती है और पाप को दूर करती है। चित्त को प्रसन्न करती और दिशाओं में यश फैलाती है। इस प्रकार सज्जन पुरुषों की संगति मनुष्यों का क्या नहीं करती।।

वहति भुवनश्रेणि शेष: फणाफलकस्थितां कमठपतिना मध्ये पृष्ठं सदा स विधार्यते। तमपि कुरुते क्रोडाधीनं पयोधिरनादरा-दहह महतां नि:सीमानश्चरित्रविभूतय:।।

सरलार्थ- भगवान् शेषनाग के रूप में अपने फणों पर सारे जगत् के भार को धारण करते हैं और फिर वे ही कच्छप रूप में सारे जगत् को अपनी पीठ पर रखते हैं। उन भगवान् को भी समुद्र अपनी गोद में धारण कर लेता है, अहो! विभूतिवानों की क्षमता असीम होती है।।

मनसि वचसि काये पुण्यपीयूषपूर्णा- स्त्रिभुवनमुपकारश्रेणिभि: प्रीणयन्त:। परगुणपरमाणून्पर्वतीकृत्य नित्यं निजहृदि विकसन्त: सन्ति सन्त: कियन्त:।।

सरलार्थ- ऐसे सन्तजन विरले ही हैं जिनके मन, वचन व शरीर पुण्यरूपी सुधा से पूर्ण है, जो परोपकारी हैं तथा निरन्तर दूसरों के किंचित सद्गुणों को विस्तारित करने में हृदय से प्रसन्न होते हैं।।

किं तेन हेमगिरिणा रजताद्रिणा वा यत्राश्रिताश्च तरवस्तरवस्त एव। मन्यामहे मलयमेव यदाश्रयेण कङ्कोलनिम्बकुटजा अपि चन्दना: स्यु:।।

सरलार्थ- यद्यपि सुमेरु पर्वत स्वर्ण के समान और कैलाश पर्वत चाँदी के समान प्रतीत होते हैं, तथापि उनपर उगने वाले वृक्ष साधारण ही होते हैं। इन पर्वतों की अपेक्षा मलयगिरि की महिमा अधिक है जिसपर उगने वाले कंकोल, निम्ब और कुटज जैसे वृक्ष भी चन्दनमय हो जाते हैं।।

क्वचिद्भूमौ शय्या क्वचिदपि च पर्यङ्कशयनं क्वचिच्छाकाहारी क्वचिदपि च शाल्योदनरुचि:। क्वचित्कन्थाधारी क्वचिदपि च दिव्याम्बरधरो- मनस्वी कार्यार्थी न गणयति दु:खं न च सुखम्।।

सरलार्थ- क्रिया सिद्धि चाहने वाले मनस्वी पुरुष सुख-दु:ख में सम रहते हैं। विभिन्न परिस्थितियाँ उन पर प्रभाव नहीं डालतीं। भूमि शयन अथवा पलंग पर, शाक के आहार में अथवा उत्कृष्ट व्यंजन में, जीर्ण वस्त्र में अथवा दिव्य वस्त्र में वे एक समान व्यवहार करते हैं।।

वरं पर्वतदुर्गेषु भ्रान्तं वनचरै: सह। न मूर्खजनसम्पर्क: सुरेन्द्रभवनेष्वपि।।

सरलार्थ- वनचारी जन्तुओं के साथ दुर्गम पर्वतीय स्थानों और जंगलों में रहना अच्छा है। परन्तु इन्द्रभवन में भी मूर्खों के साथ रहना कल्याणप्रद नहीं है।।

क्षान्तिश्चेद्वचनेन किं किमरिभि: क्रोधोऽस्ति चेद्देहिनां ज्ञातिश्चेदनलेन किं यदि सुहृद्दिव्यौषधै: किं फलम्। किं सर्पैर्यदिदुर्जना: किमु धनैर्विद्याऽनवद्या यदि व्रीडा चेत्किमु भूषणै: सुकविता यद्यस्ति राज्येन किम्।।

सरलार्थ- जिसके पास सहनशक्ति है, उसको मीठे वचनों से क्या प्रयोजन है। जिसको क्रोध है उसे शत्रुओं का क्या काम है। यदि पास में कोई स्वजातीय हो तो अग्नि की कोई आवश्यकता नहीं है, यदि पास में मित्र हैं तो उत्तम औषधियों का काम नहीं। यदि निकट में दुर्जन हैं तो सर्पों की आवश्यकता नहीं। यदि अपने पास प्रशंसनीय विद्या हो तो धन से क्या काम ? यदि लज्जा है तो बाहरी आभूषणों की आवश्यकता नहीं और यदि सुन्दर कवित्व-शक्ति है तो राज्य से क्या प्रयोजन है।।

दाक्षिण्यं स्वजने दया परजने शाठ्यं सदा दुर्जने प्रीति: साधुजने नयो नृपजने विद्वज्जनेष्वार्जवम् शौर्यं शत्रुजने क्षमा गुरुजने नारीजने धूर्तता ये चैवं पुरुषा: कलासु कुशलास्तेष्वेव लोकस्थिति:।।

सरलार्थ- जो स्वजनों से उदारता, परजनों से दया, दुर्जनों से शठता का व्यवहार करते हैं और साधु से प्रीति, राजा से नीति, पण्डितों से सरलभाव, शत्रुओं से शूरता, गुरु से सहनशीलता, स्त्रियों से चतुराई का व्यवहार करना जानते हैं, वे ही लोग कला में कुशल माने जाते हैं तथा उन्हीं से संसार की स्थिति है।।

सूनु: सच्चरित: सती प्रियतमा स्वामी प्रसादोन्मुख: स्निग्धं मित्रमवञ्चक: परिजनो निक्लेशलेशं मन:। आकारो रुचिर: स्थिरश्च विभवो विद्यावदातं मुखं तुष्टे विष्टपहारिणीष्टदहरौ संप्राप्यते देहिना ।।

सरलार्थ- सदाचारी पुत्र, पतिव्रता स्त्री, प्रसन्न रहने वाला स्वामी, प्रेमी मित्र, धूर्तता रहित परिवार, क्लेश-विहीन मन, सुन्दर तथा स्थिर ऐश्वर्य और विद्या से पवित्र मुख – ये सब मनुष्य को तभी मिलते हैं जब भगवान् नारायण सन्तुष्ट होते हैं ।।

प्राणाघातान्निवृत्ति: परधनहरणे संयम: सत्यवाक्यं काले शक्त्या प्रदानं युवतिजनकथामूकभाव: परेषाम्। तृष्णास्रोतोविभङ्गो गुरुषु च विनय: सर्वभूतानुकम्पा सामान्य: सर्वशास्त्रेष्वनुपहतविधि: श्रेयसामेष पन्था:।।

सरलार्थ- अपने या दूसरे की हिंसा से निवृत्ति हो। दूसरे के धन हरण में विरति हो। सत्य बोलें, अवसर आने पर यथा- योग्य दान दें तथा जहाँ परस्त्री की चर्चा हो वहाँ मौन रहें। तृष्णा को शान्त करें, श्रेष्ठ लोगों के प्रति नम्रता का व्यवहार करें तथा सब प्राणियों पर दया करें – यही सभी शास्त्रों में वर्णित कल्याण का एक मात्र मार्ग है।।

साहित्यसङ्गीतकलाविहीन: साक्षात्पशु: पुच्छविषाणहीन:। तृणं न खादन्नपि जीवमानस्तद्भागधेयं परमं पशूनाम् ।।

सरलार्थ- जो मनुष्य साहित्य, संगीत तथा कलाओं को नहीं जानता, वह पूँछ और सींग से रहित पशु ही है, वह घास को न खाते हुए भी जीवित रहता है, यह अन्य पशुओं का परम सौभाग्य है।।

येषां न विद्या न तपो न दानं ज्ञानं न शीलं न गुणो न धर्म:। ते मर्त्यलोके भुवि भारभूता मनुष्यरूपेण मृगाश्चरन्ति ।।

सरलार्थ- जिनके पास विद्या, तप, दान, ज्ञान, शील, गुण व धर्म नहीं है, मनुष्य के रूप में पृथिवी पर भार-स्वरूप वे पशु की भाँति (व्यर्थ) विचरण करते हैं।।

हर्त्तुर्याति न गोचरं किमपि शं पुष्णाति यत्सर्वदा ह्यर्थिभ्य: प्रतिपाद्यमानमनिशं प्राप्नोति वृद्धिं पराम्। कल्पान्तेष्वऽपि न प्रयाति निधनं विद्याख्यमन्तर्धनं येषां तान्प्रति मानमुज्झत नृपा: कस्तै: सह स्पर्धते।।

सरलार्थ- जो धन चोरों को दिखलायी नहीं पड़ता और सदा कल्याण को बढ़ाता है, तथा याचकों को सतत रूप से देते रहने पर भी जो बढ़ता ही जाता है, जो प्रलयकाल में भी नष्ट नहीं होता, इस प्रकार का विद्या नामक गुप्त धन जिसके पास है, हे राजाओं ! उनके सामने गर्व करना छोड़ दो, उनकी बराबरी भला कौन कर सकता है?

केयूराणि न भूषयन्ति पुरुषं हारा न चन्द्रोज्ज्वला न स्नानं न विलेपनं न कुसुमं नालङ्कृता मूर्धजा:। वाण्येका समलङ्करोति पुरुषं या संस्कृता धार्यते क्षीयन्ते खलु भूषणानि सततं वाग्भूषणं भूषणम्।।

सरलार्थ- पुरुष की शोभा बाहु में केयूर पहनने से नहीं होती, न ही चन्द्रमा जैसे उज्ज्वल हार पहनने से; स्नान, चन्दन लेप, पुष्प श्रृंगार से अथवा केश सॅवारने से भी नहीं; किन्तु केवल शुद्ध वाणी से ही शोभा होती है। क्योंकि भूषण तो घिसकर नष्ट हो जाते हैं लेकिन वाणी ही सदा के लिए भूषण है, जो नष्ट नहीं होती।।

विद्या नाम नरस्य रूपमधिकं प्रच्छन्नगुप्तं धनं विद्या भोगकरी यश:सुखकरी विद्या गुरूणां गुरु:। विद्या बन्धुजनो विदेशगमने विद्या परं दैवतं विद्या राजसु पूजिता न तु धनं विद्या विहीन: पशु:।।

सरलार्थ- विद्या ही मनुष्य का सर्वोत्तम रूप तथा गुप्त धन है। विद्या ही भोग्य पदार्थों को देती है; यश और सुख को देने वाली तथा गुरुओं की भी गुरु है। विद्या ही विदेश में बन्धुजनों की भाँति सुख-दु:ख में सहायक होती है और यही भाग्य है। राजाओं के द्वारा विद्या की ही पूजा होती है, धन की नहीं। अत: विद्या से हीन पुरुष पशु के समान है। तात्पर्य यह है कि विद्या अवश्य प्राप्त करनी चाहिए।।

नमस्यामो देवान्ननु हतविधेस्तेऽपि वशगा विधिर्वन्द्य: सोऽपि प्रतिनियतकर्मैकफलद:। फलं कर्मायत्तं किममरगणै: किञ्च विधिना नमस्तत्कर्मभ्यो विधिरपि न येभ्य: प्रभवति।।

सरलार्थ- प्रस्तुत श्लोक में कवि ने कर्मफल के सिद्धान्त को सर्वोपरि ठहराया है। मनुष्य जिन देवताओं से याचना करते हैं वे भी कर्मफल के अधीन हैं। अत: मनुष्य को कर्तव्यनिष्ठ होना चाहिए।।

ब्रह्मा येन कुलालवन्नियमितो ब्रह्माण्डभाण्डोदरे विष्णुर्येन दशावतारगहने क्षिप्तो महासंकटे। रुद्रो येन कपालपाणिपुटके भिक्षाटनं कारित: सूर्यो भ्राम्यति नित्यमेव गगने तस्मै नम: कर्मणे।।

सरलार्थ- कवि कर्म को प्रधान मानते हैं। कर्मानुसार ही ब्रह्मा जगत् की सृष्टि करते हैं, विष्णु को दशावतारों में विभिन्न लीलाएँ करनी पड़ीं तथा भगवान् शंकर को भिक्षाटन करना पड़ा। कर्म ही सूर्य आदि नक्षत्रों को आकाश में घुमाता है।।

गुणवदगुणवद्वा कुर्वता कार्यमादौ परिणतिरवधार्या यत्नत: पण्डितेन। अतिरभसकृतानां कर्मणामाविपत्ते-र्भवति हृदयदाही शल्यतुल्यो विपाक:।।

सरलार्थ- विद्वान् गुण-दोष का भलीभाँति विचार करके ही कार्य करते हैं। क्योंकि बिना विचारे शीघ्रता में किये गये कार्य का परिणाम विपत्तिदायक एवं कष्टप्रद होता है।।

दिक्कालाद्यनवच्छिन्नानन्तचिन्मात्रमूर्त्तये। स्वानुभूत्येकमानाय नम: शान्ताय तेजसे।।

सरलार्थ- जो दिशाओं (उत्तर, दक्षिण, पूर्व व पश्चिम), तथा कालों (भूत, भविष्य, वर्तमान) आदि सीमा के अन्तर्गत बॅधा नहीं है अर्थात् इनसे परे है वह अनन्त स्वरूप चेतन ब्रह्म जो केवल अनुभव- गम्य है ऐसे उस प्रकाशमय शान्त-ब्रह्म को नमस्कार करता हूँ।।

( भर्तृहरि विरचित “नीतिशतक” नामक ग्रन्थ से माँ दुर्गा के भक्तजनों हेतु “दिवाकरमणि” द्वारा संकलित एवं टंकित)

List of Maa Durga Temples

Maa Durga Temples
Temples of Maa Durga

  • Amba Mata Temple, Junagadh, Gujarat
  • Ambika Bhawani Temple, Aami, Chhapra, Bihar
  • Annapoorneshwari Temple of Horanadu, Karnataka
  • Banashankari Temple near Badami, Karnataka
  • Bhadra Kali, Nepal
  • Bhadrakali Temple at Hanamkonda, Warangal, Andhra Pradesh
  • Bhagavathi Temple, Kanyakumari, Tamil Nadu
  • Chamunda Devi Temple, Himachal Pradesh
  • Chamundeswari Temple of Chamundi Hill, Mysore
  • Chandi Devi, Haridwar, Uttrakhand
  • Chhattarpur Temples, Delhi
  • Dakshineswar Kali Temple, Kolkata, West Bengal
  • Devi Kanaka Durga, Vijayawada, Andhra Pradesh
  • Durgiana Temple, Amritsar, Punjab
  • Gadhdevi Temple, Marhaurah, Chhapra, Bihar
  • Jwalamukhi Temple, Himachal pradesh
  • Kalkaji Mandir, Delhi
  • Kamakhya Temple, Guwahati, Assam
  • Karni Mata Temple, Deshnoke, Rajasthan
  • Mangalagauri Temple, Gaya, Bihar
  • Mansa Devi Temple, Churu, Rajasthan
  • Marikamba Temple of Sirsi, Karnataka
  • Mookambika Devi Temple of Kollur, Karnataka
  • Naina Devi Temple, Nainital, Uttar Pradesh
  • Patandevi Temple, Patna, Bihar
  • Shree Durga Parameshwari Temple, Kateel, Karnataka
  • Thawewali Maa Temple, Gopalganj, Bihar
  • The Durga Temple, Varanasi, Uttar Pradesh
  • Vaishno Devi Temple, Jammu and Kashmir
  • Vidyashankara Temple at Sringere, Karnataka

Durga Kawach

Shree Durga Mata
Durga Kawach

Durga Kavach is a collection of special shlokas from the Markandey Purana and is part of the Durga Saptashti. Chanting Durga Kavach during the Navratras is considered auspicious by the devotees of Durga Maa.

Atha Devyaah Kavacham

Om Asya Shri Chandee Kavachasya
Brahmaa Rishhih Anushhtuph Chhandaah Chaamundaa Devataa,
Angaanyaa Soktamaataro Beejamah Digbandha Devataa Stattvamah
Shri Jagadambaapreetyarthe Saptashatee Paathaangtven Jape Viniyogah

Om Namash Chandikaayai ||

Maarkandeya Uvaacha

Om Yadh_goohyam Paramam Loke Sarva Rakshaakaram Nrinaamh |
Yaanna Kasya_chidaa_khyaatam Tanme Bruuhi Pitaamaha ||1||

Brahmo Vaach

Asti Goohyaatamam Vipra SarvaBhuutoPakaa_rakamh |
Devyaastu kavacham punyam takshinushva Mahaamune ||2||

Prathamam Shailaputree cha Dviteeyam Brahmachaarinee |
Triteeyam Chandra ghanteti Kushmaandeti Chaturthakamh ||3||

Panchamam Skandamaateti Shashtham Kaatyaayaneeti cha |
Saptamam Kaalaraatreeti Mahaa Gaureeti chaashtamamah ||4||

Navamam Siddhi daatree cha Navadurgaah Prakeertitaah |
Uktaakanyetaani naamaani brahma_naiva mahaatmannaa ||5||

Agninaa Daha_maanastu Shatrumadhye gato ra_ne |
Vishame Durgame chaiva bhayaaratah Sharanam Gataah ||6||

Na Teshhaan Jaayate Kinchidashubham ranasan_kate |
Naapadam Tasya Pashyaami Shokadukha_bhayam na hi ||7||

Yaistu Bhaktyaa Smritaa Nuunam Teshhaan vriddhiH Prajaayate |
Ye Tvaan Smaranti Deveshi Rakshase Taanna Sanshayah ||8||

Preta_sansthaa tu Chaamundaa Vaaraahee Mahishaasanaa |
Aindree Gaja_samaa_ruudhaa Vaishhnavee Garudaasanaa ||9||

Maaheshvaree vrishhaaruudhaa Kaumaaree Shikhivaahanaa |
Lakshmeeh Padmaasanaa Devee Padmahastaa Haripriyaa ||10||

Shvetaruupa_dharaa Devee eeshvaree vrishha_vaahanaa |
Braahmee hansa_samaarudhaa Sarvaa bharana bhuush hitaa ||11||

Ityetaa Maatarah Sarvaah Sarvayoga Saman_vitaah |
Naanaa_bharana_shobhaaghyaa naanaa_ratno pasho_bhitaah ||12||

Dritiyante Rathamaaruudhaa Devyah Krodha_samaa_kulaah |
Shankham Chakram Gadaam Shaktin Halam cha Musalaayudhama ||13||

Khetakam Tomaram Chaiva Parashum Paashameva cha |
Kuntaayudham Trishuulam cha Shaaraam_aayudha_muttamama ||14||

Daityaanaam Dehanaashaaya Bhaktaa_naama_bhayaaya cha |
Dhaarayantya_ayudhaa_neetthaM Devaanaa.n cha Hitaaya vai ||15||

Namasteastu Mahaaraudre Mahaa_ghora_paraakrame |
Mahaabale Mahotsaahe Mahaa_bhayavinaashini ||16||

Traahi maa Devi Dushhprekshye Shatruunaam bhayavar_dhini |
Praachyaam Rakshatu Maa_maindree Aagney_yaam_agni_devataa ||17||

Dakshineaavatu Vaaraahee nairityaam khadga_dhaarinee |
Prateechyaan Vaarunee Raksheda Vaayavyaam mriga_vaahinee ||18||

Udchyaam Paatu Kaumaaree Aishaanyaa.n Shuuladhaarinee |
Uurdhvan Brahmaani me Rakshedadhastaada Vaishhnavee Tathaa ||19||

Evam Dasha Disho Rakshech_chaamundaa Shava_vaahanaa |
yaa me Chaagratah Paatu Vijayaa Paatu prishhthatah ||20||

Ajitaa Vaama Paarshve tu Dakshine Chaaparaajitaa |
Shikhaamu_dyotinee Rakshedumaa Muurdhini Vyavasthitaa ||21||

Maalaadharee Lalaate cha Bhruvau Rakshed.h Yashasvinee |
Trinetraa cha Bhruvor_madhye Yama_ghantaa cha Naasike ||22||

Shankhinee chakashushhormadhye Shrotrayorrdvaasinee |
Kapolau Kaalikaa Rakshetkarnamule tu Shaankaree ||23||

Naasikaayaam Sugandhaa cha Uttaroshthe cha Charchikaa |
Adhare Chaamritakalaa Jihvaa_yaam cha Sarasvatee ||24||

Dantaana Rakshatu Kaumaree kanthadeshe tu chandikaa |
Ghantikaam Chitra_ghantaa cha Mahaa_maayaa cha Taaluke ||25||

Kaamaakshee Chibukam Raksheda Vaacham me Sarvamangalaa |
Greevaayaam Bhadrakaalee cha prishhtha_vanshe Dhanur_dharinee ||26||

Neelagreevaa Bahihkanthe Nalikaam Nalakuubaree |
Skandhayoh Khadignee Raksheda Baahu me Vajradhaarinee ||27||

Hastayordan_dinee Rakshed_ambikaa Chaanguleeshhu cha |
Nakhaajnchhuuleshvaree Rakshetkukshau rakshetakuleshvaree ||28||

Stanau rakshenmahaadevee Manah shokavinaashinee |
Hradaye Lalitaa Devee Udare ShuladhaariNee ||29||

Naabhau cha Kaaminee Raksheda Guhyam Guhyeshvaree tathaa
Putanaa Kaamikaa medram Gude Mahishhavaahinee ||30||

Katiyaanam Bhagavatee Rakshejjaanunee Vindhya_vaasinee |
Janghe Mahaabalaa Rakshet_sarvakaama_pradaayinee ||31||

Gulpha_yornaarasi.nhee cha Paada_prishhthe tu Taijasee |
Paadaanguleeshhu Shree Rakshet_paadaadhastala_vaasinee ||32||

Nakhaana Danshhtrakaralee cha keshaanshchaivodharvakeshinee |
Roma_kuupeshhu Kauberee tvacham Vaageeshvaree tathaa ||33||

Raktama_jjaava_saamaan_saan_yasthi_medaansi Paarvatee |
Antraani Kaala_raatrishcha Pittam cha Mukutesh_varee ||34||

Padmaavatee Padmakoshe Kaphe Chuu_daamanis_tathaa |
Jvaalaamukhee Nakha_jvaalaa_mabhedyaa Sarvasandhishhu ||35||

Shukram Brahmaani me Rakshechachhaayaam Chhatreshvaree tathaa |
Ahamkaaram Mano Buddhin Rakshenme Dharmadhaarinee ||36||

Praanaapaanau Tathaa Vyaanam_udaanam cha Samaanakama |
Vajra_hastaa cha me Rakshetpraanam Kalyaanashobhanaa ||37||

Rase Rupe cha Gandhe cha Shabde Sparshe cha Yoginee |
Sattvam Rajastamashchaiva Rakshennaaraayanee sadaa ||38||

Aayuu Rakshatu Vaaraahee Dharmam Rakshatu Vaishhnavee |
Yashah Keertin cha Lakshmeen cha Dhanam Vidyaam cha Chakrinee ||39||

Gotramindraani me Rakshetpashuume Raksha Chandike |
Putraana Rakshen_mahaa_lakshmee_bhaaryaam Rakshatu Bhairavee ||40||

Panthanam Supathaa rakshenmaargam Kshemakaree tathaa |
Raajadvaare Mahaa_lakshmeer_vijayaa Sarvatah Sthitaa ||41||

Rakshaa_heenam tu Yatsthaanam Varjitam Kavachena tu |
Tatsarvam Raksha me Devi Jayantee Paapnaashinee ||42||

Padamekam na Gachachhettu Yadeechchhechachhubhamaatmanah |
Kavachenaavrito Nityam Yatra Yatraiva Gachchhati ||43||

Tatra Tatra_artha_laabhashcha Vijayah Saarva_kaamikah |
Yam Yam Chintayate Kamam Tam Tam Praapnoti nishchitama Paramaish_varya_matulam Prapsyate Bhutale Pumaana ||44||

Nirbhayo Jaayate martyah sangraa_meshhva_paraajitah |
Trailokye tu Bhavet_puujyah Kavache_naavriitah Pumaana ||45||

Idam tu Devyaah Kavacham Devaa_naamapi Durlabhama |
Yah Pathetprayato Nityam Trisandhyam Shraddhayaanvitah ||46||

Daivee Kalaa Bhavetatasya Trailokyeshhva_paraajitah |
Jeeveda Varshhashatam saagrama_pamrityuvi_varjitah ||47||

Nashyanti Vyaadhayah Sarve Lutaavisphotakaadayah |
Sthaavaram Jangamam Chaiva Kritrimam Chaapi Yadvishhama ||48||||

Abhi_chaaraani Sarvaani Mantra_yantraani Bhuutale |
Bhucharaah Khecharaashchaiva jalajaashchopadeshikaah ||49||

Sahajaa Kulajaa Maalaa Daakinee Shaakinee Tathaa |
Antarikshacharaa Ghoraa Daakinyashcha Mahaabalaah ||50||

Grahabhuutapishaachaashcha Yakshagandharvaraakshasaah |
Brahmaraakshasa_etaalaah Kushhmaandaa Bhairavaadayah ||51||

Nashyanti Darshanaattasya Kavache Hriidi Samsthite |
Maanonnati_bhaveda Raagyastejovriddhikaram Parama ||52||

Yashasaa vard_dharte soapi Keerti Manditabhuutale |
Japetasaptashateen Chandeen kriitvaa tu Kavacham Puraa ||53||

Yaavadbhumandalam Dhatte Sashailavanakaananama |
Taavattishhthati medinyaam Santatih Putrapautrikee ||54||

Dehaante Paramam Sthaanam Yatsurairapi Durlabhama |
Praapnoti Purushho Nityam Mahaamaayaa Prasaadatah ||55||

Labhate Paramam Ruupam Shivena Saha Modate ||OM || ||56||

Maa Durga Aarti

Mata Darbar

Maa Durga Aarti

Jai Ambe Gauri, Maiya Jai Shyama Gauri!
Tumko Nish-Din Dhyavat, Hari Brahma Shivri !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Maang Sindoor Virajat, Tiko Mrig-Mad Ko!
Ujjwal Se Dou Naina, Chandra Vadan Niko !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Kanak Samaan Kalewar, Raktaambar Raaje!
Rakt Pushp Gal-Mala, Kanthan Par Saaje !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Kehri Vahan Rajat Kharag Khapar Dhaari!
Sur Nar Muni Jan Sevat, Tinke Dukh Haari !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Kanan Kundal Shobhit , Naas-Agre Moti !
Kotik Chandra Divakar, Sum Rajat Jyoti !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Shumbh Ni-Shumbh Vidare,Mahisha Sur Ghati!
Dhumra-Vilochan Naina, Nish-Din Mad Mati !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Chandh Mundh Sangh-Haare, Shonit Beej Hare!
Madhu Kaitabh Dou Maare,Sur Bhe Heen Kare !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Brahmani Rudrani, Tum Kamla Rani!
Aagam Nigam Bakhani, Tum Shiv Patrani !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Chon-Sath Yogini Gavat, Nritya Karat Bhairon!
Baajat Taal Mridanga, Aur Baajat Damaroo !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Tum Ho Jag Ki Maata, Tum Hi Ho Bharta!
Bhakto Ki Dukh Harata, Sukh Sampati Karata !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Bhuja Chaar Ati Shobhit, Var Mudra Dhaari!
Man Vaanchit Phal Pavat, Sevat Nar Naari !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Kanchan Thaal Virajat, Agar Kapoor Baati !
Shri Maal-Ketu Me Rajat, Kotik Ratan Jyoti !!
!! Jai Ambe Gauri !!

Shri Ambe ji ki Aarti, Jo Koi Nar Gaave !
Kahat Shivanand Swami, Sukh Sampati Paave !!
!! Jai Ambe Gauri !!